Dnes by sme chceli nazrieť do života jednoduchej talianskej ženy, ktorá nevytvorila veľké diela. Avšak jej duch bol tak preniknutý láskou k Bohu a k ľuďom, že mnohé inštitúty ju uznávajú za svoju Matku. Už jej súčasníci ju milovali a ctili pre jej múdrosť a taktnosť.

Ako 60-ročná založila Spoločnosť sv. Uršule, ktorej cieľom bolo umožniť dievčatám zasvätiť sa Bohu a súčasne žiť vo svete. Táto Spoločnosť bola vo svojej dobe niečím výnimočným – žena mohla praktizovať evanjeliové rady a nemusela prijať vtedy jedine platnú formu zasväteného života – kláštor.

Pozrieme sa najprv na dobu, v ktorej sv. Angela žila

Bola to doba veľkých objavov:

• V roku 1440 Guttemberg vynašiel tlač a Angela sa narodila asi o 30 rokov neskôr

• V roku 1492 objavil Kolumbus Ameriku, vtedy mala  Angela asi 18

• V Cirkvi za jej života nastal úpadok pápežstva, keď sa pápežom stal pápež AlexanderVI. Borgia

• ako zrelej ženy sa jej bolestne dotkol Lutherov rozchod s Rímom

• v tom istom roku ako založila Spoločnosť sv. Uršule, bol popravený v Anglicku Tomáš Morus a zároveň bola podpísaná dohoda medzi sultánom Solimanom a FrantiškomI. , ktorý získal ochranné právo pre kresťanov na Východe

• Angela žila v  dobe veľkých umelcov ako boli Michelangelo, Raffaelo, Leonardo da Vinci. Žila vtedy, keď oni tvorili svoje majstrovské diela.

• Bolo to i búrlivé obdobie vojen, ktorými trpelo Taliansko,

Začali talianske vojny za čias Karola VIII. Francúzske vojská za čias Ľudovíta XII. Obliehali a plienili Bresciu. Vojská Karola V. plienili Rím. Vzrastala turecká moc.

• za jej života, v roku 1505 pápež Július II. začal stavať novú bazilika sv. Petra

• takmer súčasne so Spoločnosťou sv. Uršule boli založení jezuiti

• veľmi túžila po reforme, ktorú priniesol Tridentský koncil, ale už sa ho nedožila, Tridentský koncil začal v roku 1545, Angela zomrela v roku 1540

Zájdime teraz na miesta, kde žila sv. Angela

Rodisko a miesta, kde Angela strávila svoje detstvo, mladosť a väčšinu svojho života, sa nachádzajú v severnom Taliansku. Jej životný príbeh sa odohráva najmä na troch miestach – Desenzano, Salo a Brescia. Je to malebné prostredie jazera Garda.

Angela Merici sa narodila niekedy medzi rokmi 1470 a 1475 v Desenzano na brehu jazera Garda v dome blízko zámku, niekoľko kilometrov od Brescie. Bola 4. dieťaťom Kataríny a Jána Merici. Po Angele sa im narodil ešte jeden chlapec.

  Jej rodina sa neskôr presťahovala do iného domu, ktorý bol blízko polí „Grezze“. Tu žila približne do svojho 17. roku. Otec Ján Merici, sedliacky farmár, patril do schudobnenej brescijskej šľachty, ale nebol chudobný. Rodina mala polia, vinice i domáce zvieratá – všetko, čo je potrebné k živobytiu a ku šťastnému životu.

V dome Mericiovcov mali knihy. Pravdepodobne Nasledovanie Krista a Zlatú legendu, ktoré boli koncom 15. storočia vďaka vynájdeniu kníhtlače dosť rozšírené. Otec Ján vedel čítať, mal teda určité vzdelanie, čo bolo vtedy zriedkavé.  

Večer zvolával celý dom – rodinu i robotníkov a čítal im životopisy svätých zo  Zlatej legendy. Angelina rodina mala vo veľkej úcte vzdelanie a nábožnosť. To od začiatku ovplyvňovalo Angelinu výchovu a celkovú orientáciu jej života.

Malá Angela bola strhnutá príkladom svätých, očarená prísnym životom pre Krista a modlitbou. Počas tzv. Nazariho procesu, ktorý sa konal asi dvadsaťosem rokov po Angelinej smrti, jeden z jej súčasníkov svedčil o tom, čo mu Angela sama povedala, že „keď ako malé päťročné dievčatko počúvala otcovo čítanie z duchovných kníh o svätých a pannách, začala viesť  duchovný život, ktorý pozostával z kontemplácie a pokánia“. 

Ako prežila Angela obdobie dospievania?

Keď mala Angela 17 – 18 rokov, zomrela jej sestra a obaja rodičia, pravdepodobne počas morovej epidémie. Angela sa veľmi trápila kvôli spáse svojej sestry, ktorá nebola práve najposlušnejším a najlepším dievčaťom. Veľa sa za ňu modlila. Dostala mimoriadny dar od Boha, že ju jedného dňa vo videní zbadala šťastnú v sprievode anjelov. Bola si istá, že jej sestra je spasená.

Po smrti rodičov sa Angela presťahovala k strýkovi do Salo aj so svojím mladším bratom. Mesto ani dom strýka sa nepodobali prostrediu, v ktorom žili Mericiovci v Grezze. Všetko sa jej zdalo krásne. Hoci tu mala Angela viac príležitostí pre pohodlný život, ona žila prísny život služby, modlitby a pokánia.

Angela upútavala pozornosť všetkých svojou jednoduchosťou a zdržanlivosťou. Neunikli jej pohľady mladých mužov, ale ona sa už rozhodla dať prednosť Kristovi. Aby krásou svojich vlasov neupozorňovala na seba, umyla si ich v lúhu, aby stratili svoj lesk. Už dávno túžila žiť len pre Ježiša.

Rozhodla sa vstúpiť do tretieho rádu sv. Františka. Od tej doby bola pre všetkých „sestrou Angelou“. Dôvod pre jej vstup do tretieho rádu sv. Františka udáva jej súčasník v Nazariho procese: „Aby bolo pre ňu ľahšie chodiť na sv. omšu, pristupovať k sviatosti zmierenia a k prijímaniu, pretože v tom čase laikom nebolo dovolené často prijímať Eucharistiu.“

Angelina mladosť

Po 5 – 6 rokoch pobytu v Salo sa Angela vrátila do Desenzana, kde počas dvadsiatich rokov, ako predpokladáme,  viedla obyčajný skrytý život dedinskej ženy. Pracovala na poli, vo vinici, pomáhala ako dobrá susedka, chodila denne na sv. omšu, postila sa, čítala a modlila podľa terciárskej reguly. Žiadna tradícia, ani ústna ani písomná, nám Angelu nepredstavuje ako „opatrovníčku“, „katechétku“, tým menej ako „učiteľku“. Jej povolanie evanjeliového života ju zaväzovalo konať skutky telesného i duchovného milosrdenstva. Boli to skutky lásky k blížnemu, ktoré spolu s dobrým slovom vo forme rady, napomenutia, útechy alebo učenia či nabádania, a takisto s prácami na poli alebo v dome, vypĺňali Angeline dni od rána do večera. Toto všetko zapríčinilo, že Angela mala v očiach ľudí zvláštnu pozíciu a úctu a odlišovalo ju to od iných ako osobu, na ktorú sa mohli obrátiť v čase núdze. Ľudia si ju vážili nielen v Desenzane, ale aj v okolí kvôli povesti o jej svätosti.

Jedného horúceho letného dňa, počas žatvy, Angela bola na poli. Bola to ťažká práca, ktorá mobilizovala všetkých. Práca sa začínala na úsvite, takže už dopoludnia okolo 10 hod. sa všetci cítili unavení. Práca sa prerušila iba na chvíľku, aby si ženci trošku zajedli a napili sa. Angela sa utiahla stranou, aby sa pomodlila. Boh ju znenazdania zasiahol akoby bleskom. Videla rebrík stojaci medzi nebom a zemou, dlhý rad panien v sprievode  anjelov. Zrazu dostala vo videní istotu vyvolenia pre poslanie, ktoré mal splniť v Božom mene. Kde? Kedy? Ako? To sa nedozvedela.

V čakaní na Božiu hodinu Angela nezmenila nič z vlastných zvykov. Jej modlitba rokmi neustále mocnela.

Časy boli tragické. Francúzi obnovili vojenské vpády do severného Talianska. Celá oblasť Brescie bola bojovým poľom, miestom krvi a ohňa. Vojaci bez zábran drancovali a zabíjali. O niekoľko mesiacov neskôr morová epidémia zasiahla zvyšok obyvateľstva. Keď Angela počula o tom všetkom, srdce jej zvierala úzkosť. 25. mája 1516 nastal v Brescii pokoj, ktorý bol veľmi draho zaplatený. Vtedy Angela vzdala vďaky Pánovi.

Angela mala už vyše štyridsať rokov, keď ju jej františkánski predstavení poslali do Brescie. Tu čakal Boh Angelu, aby potešila istú šľachetnú vdovu pani Katarínu Patengolovú, ktorá stratila svojich dvoch synov a dcéru. Prinášala jej potechu a podporu a pomáhala jej pri výchove štyri a polročnej vnučky Isabelly. Pobyt v dome Patengolovcov bol pre Angelu príležitosťou spoznať priateľov tejto rodiny a mnoho iných osôb v Brescii, ktoré takisto potrebovali útechu, rady a slová nádeje, pretože Brescia sa zdvíhala spod trosiek.  Počas týchto rokov bola Angela radkyňou v mnohých záležitostiach, taktiež duchovnou vodkyňou, ktorá vytvárala pokoj. Urovnala spor medzi dvoma šľachticmi, ktorí sa nenávideli. Bola sprostredkovateľkou a často pomáhala kazateľom a teológom pochopiť určité úryvky zo Sv. Písma.

Angeline púte

Angela bola veľkou pútničkou. Známych je 5 Angeliných pútí:

niekedy v rokoch 1521 – 1522 putovala do Mantovy k hrobu stigmatizovanej Osanny Andreasi, v roku 1524 podnikla veľmi náročnú a v tých časoch nebezpečnú púť do Jeruzalema. Počas nej načas celkom stratila zrak. Hneď v jubilejnom roku 1525 putovala do Ríma, kde ju pápež Klement VII., ktorý počul o jej osobnosti, prosil, aby zostala v Ríme. Angela však vedená Duchom toto pozvanie odmietla. Ďalšie dve púte zaviedli Angelu na vrch Varallo – nachádzali sa tu kaplnky so sochami životnej veľkosti a predstavovali rôzne miesta vo Svätej Zemi.

Keď sa pýtame, prečo vlastne Angela putovala, odpoveď nachádzame v jej spisoch. Angelu dňom i nocou prenasledovala myšlienka na Božskú krv, vyliatu z lásky k ľuďom. Bola si vedomá toho, že ešte nezaplatila primerane za dar krvi... Chcela tak urobiť spontánne, veľkoryso a z lásky... Angela trpela bolesťou sveta. Preto putovala, aby vyprosila pre svet odpustenie hriechov, pokoj, zmierenie, svornosť, odstránenie bludárstva, úctu k Cirkvi.

Matka Angela dostala úžasné dary ako ovocie intenzívnej modlitby. Potešovala každého ako mohla. Jej slová boli mocné, nežné, horiace. Odovzdávala pokoj všetkým. Mnohí ju vyhľadávali. Bola ako slnko, ktoré osvetľuje všetkých.

Angelino poslanie

Po návrate do Brescie okolo roku 1532 Angela začala klásť základy pre dielo, ktoré konal cez ňu Boh. Angela dobre poznala ponižujúce postavenie ženy v jej kraji. Vedela, že jej najzákladnejšie práva sú potláčané. Žena nemala nijakú možnosť zasvätiť sa Bohu, iba vstupom do kláštora. A predsa pre  mnohé dievčatá to bolo nemožné. Ak chcela žena zostať vo svete a byť zasvätená Kristovi, bolo to nemysliteľné.

Angela často myslela na videnie z Desenzana.  Čo chcel od Angely Boh? Ako súvisela vízia, ktorú mala Angela v mladosti s nenaplnenou túžbou toľkých dievčat po zasvätení sa Kristovi? Všetko nasvedčovalo tomu, že Boh od nej chce, aby založila v Cirkvi novú Spoločnosť panien. Stále pribúdalo dievčat, ktoré túžili žiť ako ona. Príkladom svojho života a silou osobnosti postupne formovala budúce členky Spoločnosti.

      Bol štvrtok v novembri v roku 1535, sviatok sv. Kataríny Alexandrijskej. Angela sa modlila v kostole sv. Afry. Pred ňou kľačalo 28 dievčat, ktoré s veľkou túžbou očakávali prijatie do Spoločnosti. Po omši sa všetky zišli v oratóriu. Kancelár Cozzano vzal knižočku štvorcového formátu. Na doskách z bieleho kartónu mal už pripravené záhlavie: 25. november 1535. Zapísal meno Matky Angely a potom mená 28 panien Spoločnosti.

      Angelin priateľ, slávny brescijský maliar Romanino, dostal za úlohu zvečniť tento deň. Namaľoval zásnuby sv. Kataríny Alexandrijskej. V kompozícii je aj podobizeň Matky Angely a sv. Uršuľa. Brescijský zámok v pozadí svedčí o mieste založenia Spoločnosti.

Angela nevedela písať, všetky spisy pre Spoločnosť diktovala svojmu sekretárovi. V nich vyjadrila celý životný program Spoločnosti sv. Uršule. V nich ubezpečila svoje dcéry a sestry o svojej stálej, bdelej prítomnosti.

Angela zavrela navždy oči v utorok 27. januára 1540 o pol štvrtej popoludní. Ani nie päť rokov po založení Spoločnosti. Obliekli ju do terciárskej kutne a  plášťa a na druhý deň preniesli do kostola sv. Afry. V ten večer mnoho ľudí pozeralo hore. Vysoko na oblohe, nad kostolom sv. Afry sa rozsvietila hviezda. A žiarila tri noci. Jej telo bolo verejne vystavené celý mesiac a nepodľahlo rozkladu. Za ten čas mal brescijský maliar Moretto čas namaľovať jej posmrtný portrét.

V roku 1768 ju Cirkev blahorečila a 24. mája 1807 vyhlásila za svätú.

Angela nebola svätá od narodenia. Musela premáhať seba, zvlášť svoj živý temperament, aby mala dobroprajný postoj ku všetkým, aby sa stala učenlivým nástrojom Ducha Svätého. Vyrastala ako dieťa svojej doby. Pritom veľmi citlivo vnímala jej potreby. Dokázala vystihnúť podstatu problému a s odvahou začať konať. Preto mohla pomôcť toľkým ľuďom a aj dnes môže byť veľkým svedectvom.