Volám sa Veronika Balážová, rehoľným menom sr. Lucia. Som učiteľka matematiky a náboženstva na Spojenej škole sv. Uršule a zároveň som uršulínka, to znamená, že patrím do medzinárodného rehoľného inštitútu Rímskej únie Rádu sv. Uršule. Ak ma chcete spoznať, môžete si prečítať niektoré interview, ktoré som robila s niektorými našimi žiakmi. Alebo sa dozvedieť niečo viac o našom rehoľnom inštitúte...
O Rímskej únii Rádu sv. Uršule sa môžete dozvedieť najmä na webstránke: https://ursulines-roman-union.org/en/
1. Keď ste boli malá, chceli ste byť učiteľkou alebo niekým iným?
Učiteľkou som chcela byť až keď som bola asi šiestačka a mali sme písať na občianskej výchove prácu o tom, kým chcem byť. Vtedy som si asi prvýkrát tak viac uvedomila, že by som chcela byť učiteľkou. Predtým však mojím tajným snom bolo byť klaviristkou alebo slávnou spisovateľkou.
2. Prečo ste sa rozhodli stať sa učiteľkou a zároveň rehoľnou sestrou?
Veľmi ma ťahalo pracovať s deťmi a mladými. A rehoľnou sestrou? To je už súčasť toho veľkého dobrodružstva s Pánom, ktoré je jeho tajomstvom v mojom živote J
3. Prečo ste sa rozhodli učiť náboženstvo?
Vyplynulo to asi aj z mojej túžby deliť sa s druhými o tom, kto je pre mňa Kristus. Keď som v svojom živote zakúsila, kto Ním je, veľmi by som dopriala iným, aby to zažili tiež. Učiť náboženstvo vidím ako veľkú príležitosť vydávať o tom svedectvo a zároveň spolu s inými sa k nemu približovať a objavovať ho viac a viac.
4. Chceli ste voľakedy učiť aj iné predmety?
Áno. Medzi prvé predmety, ktoré som chcela ísť študovať, bol dejepis a angličtina. Ale v náboženstve využívam oba – dejiny, históriu a aj ten cudzí jazyk.
5. Do akej základnej školy ste chodili?
Moja prvá škola bola na Cádrovej ulici tu v Bratislave, neďaleko nášho domu. V 7. a 8.ročníku som však chodila sem na Uršuľu, ktorú sestry uršulínky práve vtedy po totalite otvorili v r. 1990.
6. Aká je vaša obľúbená trieda na tejto škole?
Mám rada všetky triedy, lebo každá je niečím špecifická, zvláštna, výnimočná, neopakovateľná. Keby som si mala zvoliť, v ktorej by som nechcela učiť, nevedela by som sa rozhodnúť.
7. Ako sa Vám páči na našej škole?
Keď som sem prišla ako siedmačka, hovorievala som si, že je to moja vysnívaná škola. Neviem, či mi vtedy napadlo, že tu raz budem učiť.
8. Koľko rokov tu pracujete?
Od roku 2005 - 19 rokov.
Dnes máme tú česť predstaviť vám uršulínku sestru Luciu, ktorá pôsobí na základnej škole Spojenej školy sv. Uršule. Prijala naše pozvanie, aby nám priblížila sv. Uršuľu.
Mohli by ste nám povedať niečo o sebe povedať? Ako ste sa spoznali s uršulínkami?
Pochádzam z viac početnejšej rodiny, doma nás bolo osem detí, ja som najstaršia. Čím sme však boli starší, zdá sa mi, že tým viac radostí a krajšieho spoločenstva sme prežívali. S prvými sestrami uršulínkami som sa stretla už ako malé dieťa, lebo moji rodičia ich poznali a príležitostne som mala možnosť sa s nimi aj rozprávať. To bolo však ešte počas totality, keď sme o tom nemohli nahlas hovoriť. Avšak také väčšie zážitky s nimi som mala, keď som začala po páde totality navštevovať ich školu – práve ZŠ sv. Uršule. Bolo to v r. 1990.
Uršulínky založila sv. Angela Merici. Zverila ich pod ochranu sv. Uršule. Čo oslovilo sv. Angelu na živote sv. Uršule?
Z toho, čo poznám Angelu, tak to bola veľká odvaha, oduševnenie a nadšenie pre Krista, ktoré potom pomohli sv. Uršule z lásky k nemu položiť aj život. Uršuľa bola zároveň vznešená kráľovská dcéra, ktorá dokázala svojím nadšením ovplyvniť aj iné dievčatá, panny. Možno toto pomenovanie „panna“ nie je dnes veľmi populárne, ale v skutočnosti v sebe nesie sviežosť, nadšenie, zápal, čistotu, harmóniu, krásu, mladosť, dokonalosť, dôstojnosť, vznešenosť... atribúty, ktoré svet ponúka často sfalšované. Angela objavila, že byť pannou v tej najhlbšej podstate je niečo, po čom skryto túži každý človek, aj keď možno o tom nevie a nahrádza to všelijakými falošnými atrapami. Angela nechcela prežiť svoj život s atrapami. Mala vyššie ideály. A tie videla vyjadrené práve v živote sv. Uršule. Preto ich chcela ponúknuť aj tým, ktorých mala veľmi rada.
Čo oslovilo Vás na príklade sv. Uršule?
Určite odvaha, nadšenie a priamosť, ale i dôstojnosť, ktorú sv. Uršuľa nevymenila za chvíľkové radosti. Jej ambície boli vznešenejšie a siahali ďaleko do budúcnosti, vedela svoj život zamerať naozaj na to, čo je perspektívne a isté: život, ktorý dáva Ježiš.
Sv. Uršuľa Vám musí byť veľmi blízka, lebo ste o nej zložili pieseň, ktorá sa stala hymnou základnej aj materskej školy. Čo Vás inšpirovalo k zloženiu tejto krásnej piesne?
Je to zaujímavé, tá melódia a slová mi takpovediac vystúpili zo srdca po jednom sviatku sv. Uršule, ktorý sme slávili spolu s komunitou sestier v Modre. Bolo to počas môjho noviciátu a keď som ju dávala na papier, mala som pred očami deti a žiakov práve našej školy, v ktorej som strávila posledné dva ročníky. Mala som pred sebou obraz práve toho nadšenia sv. Uršule, ktorý môžeme aj my spolu prežiť, keď sme blízko Ježiša, nech bude akékoľvek rozbúrené more okolo nás. A tiež bola vo mne túžba, aby táto škola, ktorá mi dala veľa, mala nejakú svoju hymnu spojenú s jej patrónkou. To, že si ju však deti budú ľahko pamätať a hocikedy pospevovať, to ma celkom prekvapilo, myslím, že je to skôr práca Ducha Svätého.
Aké posolstvo, podľa Vás, zanechala sv. Uršuľa mladým?
Hm, tak toto som sa jej teda ešte nepýtala :-) Ale možno by to vyjadrila podobne:
Nechci živoriť, ži naplno! Objav, kto je istotou, čo nesklame, čo chce tvoje ozajstné dobro, nie chvíľkové, čo pominie, ale večné a trvalé. Objav, kto je oporou, pravdou a milosrdenstvom aj vtedy, keď celý svet od teba odchádza. Objav HO: Ježiša, lebo je ti bližšie, než si dokážeš predstaviť. A neboj sa mu odovzdať svoj život i budúcnosť. S ním nikdy neprehráš!
Ďakujeme Vám, že ste nám venovali Váš čas a poskytli nám rozhovor pre naše rádio Serviam. Prajeme vám veľa príjemných chvíľ strávených medzi mladými v škole. Ďakujeme naším poslucháčom za pozornosť a tiež im želáme, aby sa sv. Uršuľa stala vašou blízkou orodovníčkou.